V ideálnom svete by peniaze, ktoré prinášajú prírodné zdroje krajiny, obohacovali občanov danej krajiny, nie politikov. Náš svet však nie je ani zďaleka dokonalý. V skutočnosti z nejakého dôvodu krajiny s obrovským ropným bohatstvom veľmi často takmer úplne ignorujú ľudské práva. Možno si myslia, že moc a peniaze dávajú právo robiť to, čo chcete? A z väčšej časti si krajiny ropných magnátov naozaj robia, čo chcú – s pomocou USA, ich najlepšieho priateľa.
Na chvíľu môžete zavrieť oči, ale vyhrážať sa páru rovnakého pohlavia štrnástimi rokmi väzenia len za verejný bozk alebo zakázať občanom organizovať pokojné protesty je neprípustné.
Nie každá krajina na našom zozname je taká zlá. Niektorí podnikajú kroky, aby zabránili ďalšiemu porušovaniu ľudských práv. Žiaľ, sú aj také, kde je najmenšie zlepšenie situácie nepostrehnuteľné. Snáď sa to predsa len zmení.
15. Líbya
Keď sa Líbya začala rozvíjať ako štát, líbyjský parlament rozhodol, že by mali, podobne ako západné krajiny, dať svojim občanom práva. A krajina sa uberala správnym smerom, kým sa Muammar Kaddáfí nepokúsil zmeniť to, čo považoval za najlepšie, riadený princípom demokracie. Kaddáfí vytvoril revolučné výbory, aby dal obyvateľstvu možnosť voliť a zúčastňovať sa na politickom živote. Pár rokov po vzniku výborov získali v malých osadách veľkú moc a začali ju zneužívať, ich členovia zabíjali, mučili a ubližovali ľuďom, ktorí nesúhlasili s politikou výborov.
V určitom období 10-20% Líbyjčanov špehovalo svojich spoluobčanov pre revolučné výbory a podávalo správy o každom, kto bol proti alebo nezdieľal ich názory. Za dolapenie takýchto odporcov bola udelená odmena, boli mučení alebo popravení, dokonca aj verejné popravy tých, ktorí sa odvážili kritizovať revolučné výbory, boli vysielané v televízii.
14. Čína
Čínska ľudová republika je na štvrtom mieste na svete v produkcii ropy a na prvom mieste z hľadiska počtu obyvateľov (viac ako 1,3 miliardy ľudí). Predpokladá sa, že titul najväčšej ekonomickej superveľmoci prejde zo Spojených štátov do Číny a je celkom možné, že sa tak stane v blízkej budúcnosti. Ale ako je to v rozvojových krajinách, aj v Číne existuje množstvo dôkazov o porušovaní ľudských práv.
Aby sa Čína vyrovnala s preľudnením, obmedzila pôrodnosť na jedno dieťa na rodinu. To viedlo k tomu, že rodičia, ktorí by chceli chlapca, keď sa dozvedeli, že budú mať dievčatko, buď podstúpia potrat, alebo dajú narodené dieťa na adopciu. politika zavádzania pôrodných obmedzení sa ukázala ako veľmi krátkozraká, najmä preto, že každý by mal mať právo rozhodnúť o tejto otázke nezávisle, pokiaľ to fyzické zdravie dovolí.
Číne nie je cudzie porušovanie pracovného práva. Krajina vyrába toľko rôznych tovarov, pretože tamojší pracovníci majú málo práv. Môžu byť nútení pracovať za mizerné mzdy a nehorázne podmienky. Továrne sú preplnené, miestnosti sa prehrievajú a nie je zabezpečené dostatočné vetranie. Niektoré továrne, ktoré poskytujú ubytovanie pre svojich pracovníkov, sú nútené naťahovať siete cez budovy, aby ľudí nevyhadzovali z okien. Je potrebné prehodnotiť celú hospodársku politiku, pretože je potrebné prijať také opatrenia, aby sa predišlo samovraždám pracovníkov.
13. Afganistan
Afganistan má rovnako ako Irak ťažkú minulosť. Povstalci bojovali o moc už viac ako dve desaťročia, čo viedlo k nestabilnej situácii v krajine. A hoci sa situácia v oblasti ľudských práv po odstavení Talibanu výrazne zlepšila, podmienky pre občanov Afganistanu stále nie sú veľmi dobré.
Problémom je, že masmédiá v krajine sú prevažne štátne. Okrem toho je Afganistan náboženským štátom, v ktorom sa odpadlíctvo, ateizmus a politické protesty trestajú smrťou. Ako v mnohých iných krajinách islamu, aj v Afganistane je protizákonné byť homosexuálom alebo transvestitom; trestom za to je dlhé väzenie. Predtým, za vlády Talibanu, bola homosexualita trestaná smrťou.
V roku 2009 podpísal afganský prezident Hamíd Karzaj zákon o rodinnom živote šiitského obyvateľstva, ktorý v podstate umožňoval manželom znásilňovať manželky, ako aj dospelým mužom brať si malé dievčatká. Tieto dva fakty stačia na to, aby Afganistan získal miesto na našom zozname.
12. Brazília
Brazília má najväčšie ropné pole objavené na západnej pologuli za posledných 30 rokov, no Brazília je tiež veľmi skorumpovaná krajina. Tento problém pritiahol globálnu pozornosť počas príprav na Majstrovstvá sveta vo futbale 2014. Politici si naplnili vrecká peniazmi, do výstavby štadiónov sa investovali miliardy dolárov – a väčšina obyvateľov krajiny zostala pod hranicou chudoby. Zneužívanie financií viedlo Brazílčanov k tomu, aby sa vzbúrili proti svojej vláde, ktorej už nedôverujú. Ako sa ukázalo, nemali dôverovať ani polícii.
Jedným z najväčších problémov Brazílie je policajná brutalita. Boli zaznamenané prípady bitia a vrážd podozrivých zo strany polície, polícia navyše nedokázala poskytnúť ochranu svedkom, ktorí vystupovali proti organizovanému zločinu. Mnohé brazílske militantné skupiny využívajú policajtov ako katov, pretože policajta nikto nezastaví.
Okrem policajnej brutality pracuje 40 000 Brazílčanov bez mzdy či splácania dlhov. Takíto pracovníci nemôžu opustiť pracovný tábor ani po zaplatení dlhu.
11. Nigéria
V minulosti to bolo v Nigérii oveľa horšie. Tam a teraz to nie je sladké, v porovnaní so zvyškom sveta, ale bolo to oveľa horšie. Situácia v krajine sa začala meniť po prijatí ústavy v roku 1999. Nigéria má problémy so slobodou prejavu, no zdrojom porušovania základných ľudských práv je islamská extrémistická skupina Boko Haram.
Možno si pamätáte, ako 230 stredoškoláčok z Chiboka High School v roku 2014 uniesli Boko Haram. Tieto dievčatá sa stali sexuálnymi otrokyňami alebo boli predané za hrsť amerických dolárov. Skupina zaútočila na školy a pod hrozbou smrti prinútila mladých mužov, aby sa k nim pridali. Boko Haram, ktorá od roku 2002 zabila 20 000 ľudí a ďalších 2,3 milióna násilne vysídlila, je považovaná za jednu z najnebezpečnejších teroristických skupín.
Rovnako ako v Spojených arabských emirátoch je verejné vyjadrenie citov medzi pármi rovnakého pohlavia v Nigérii trestným činom, ktorý môže viesť k 14 rokom väzenia.
10. Egypt
Egypťania boli unavení z policajnej brutality, volebných podvodov, korupcie, nízkych miezd a mnohých ďalších porušovaní ich práv, čo bolo dôvodom revolúcie v Egypte v roku 2011.
Egyptská vláda je známa zákazom slobody prejavu a protestov. V skutočnosti boli zločinom. Osoba, ktorá vyjadrila svoju nespokojnosť s vládou, riskovala uväznenie, mučenie alebo dokonca zmiznutie. Kritizovať prezidenta sa trestalo väzením alebo prehnanými pokutami. Ako sa môže krajina zmeniť k lepšiemu, ak ľudia nevedia diskutovať o tom, s čím nie sú spokojní?
Novinári bez hraníc zaradili Egypt na 143. miesto zo 165 v rebríčku slobody tlače v krajine. Väčšina médií je podriadených vláde.
9.Rusko
Rusi sú tradične vnímaní ako zlí. Ak si spomenieme na negatívne postavy z filmov 90. rokov, tak sú to vždy buď Rusi, alebo tí, ktorí s Rusmi pracujú. Možno je to dôsledok studenej vojny. No hoci kritiku Ruska vzhľadom na predsudky západných médií treba brať s rezervou, niektoré ľudské práva v krajine sú stále porušované.
Po prvé, v Rusku je extrémne negatívny postoj k LGBT komunitám. Kvôli zákonom zakazujúcim vzťahy medzi osobami rovnakého pohlavia niektorí športovci dokonca odmietli účasť na zimných olympijských hrách v Soči 2014. Trestom za propagáciu netradičných (neheterosexuálnych) vzťahov je 15 dní väzenia a prípadné vyhostenie z krajiny, ak je páchateľ cudzinec.
Okrem toho došlo k niekoľkým záhadným úmrtiam novinárov, ktorí sa postavili Putinovi. Všetky prípady boli považované za samovraždy, no okolnosti prípadov boli nejednoznačné. Každý rok je zabitý novinár, ktorý kritizoval Putina. Tlač je ovládaná prevažne vládou a akonáhle je niečo proti politike strany, bije to na poplach. Toto by sa nemalo stať v krajine prvého sveta.
Napokon, ruskí vojaci sú obvinení z únosov, mučenia a zabíjania civilistov v Českej republike. Zomreli aj novinári, ktorí o tom písali.
8. Sýria
Ozbrojené konflikty v Sýrii pokračujú od začiatku občianskej vojny v roku 2011. Celá krajina je vojnovou zónou a je známe, že milióny Sýrčanov hľadajú útočisko po celom svete.
Porušovanie ľudských práv sa začalo po zavedení výnimočného stavu v krajine, ktorý platil od roku 1963 do roku 2011. Bezpečnostné zložky mohli v podstate zatknúť a zadržať kohokoľvek na ľubovoľnú dobu.
Sýrsky prezident Bashar Hafez al-Assad nedávno zaútočil na odpor Spojených štátov tým, že použil chemické zbrane proti vlastným občanom. Sýrska armáda spustila chemický útok na mesto Khan Sheikhun zo vzduchu, v dôsledku čoho bolo zranených viac ako 557 ľudí, 74 z nich bolo zabitých. Ide o najsmrteľnejšie použitie chemických zbraní v sýrskej občianskej vojne od roku 2013. Tri dni po útoku nariadil prezident Spojených štátov amerických Trump odpálenie 59 riadených striel na leteckú základňu Šajrát, z ktorej bol údajne dovezený chemický útok.
7. Spojené arabské emiráty
Spojené arabské emiráty sú jednou z najživších krajín na svete. Ak by bol svet školou, SAE by boli dieťaťom, ktoré zdedilo obrovský majetok po svojom pra-pra-pra-starom otcovi. Hlavné mesto SAE Dubaj sa snaží pôsobiť dojmom jedného z najluxusnejších miest sveta. Tam si môžete kúpiť zlaté tehličky v predajných automatoch. Vytvorili tam Svetové ostrovy - umelé súostrovie pozostávajúce z 300 ostrovov, ktorých výstavba si vyžiadala obrovské množstvo peňazí. Peniaze však pre Dubaj nie sú dôležité, pretože je tam ropa.
Rovnako ako v niektorých iných krajinách na našom zozname, aj v SAE miznú novinári. Povedať, že v krajine chýba sloboda tlače, by bolo slabé slovo a nikto tam ani len nepomyslí na práva LGBT komunity. Verejné bozkávanie je navyše zakázané zákonom, za porušenie ktorého sú cudzinci deportovaní z krajiny. A aby toho nebolo málo: Ako väčšinu takých luxusných miest, aj Dubaj postavili migrujúci robotníci, ktorých pracovné práva boli porušené. Často im boli odobraté pasy, aby nemohli opustiť krajinu, neplatili mzdy a boli nútení pracovať dlhšie, ako je predpísaný čas.
6. Saudská Arábia
V rebríčku organizácie „Freedom House“ je Saudská Arábia na jednom z posledných miest v dodržiavaní politických a občianskych práv. Dokonca poburuje, že štát, v ktorom sú tak porušované ľudské práva, je tak blízkym priateľom Spojených štátov, ale to sa často stáva krajinám bohatým na ropu: môžu si robiť, čo chcú.
Saudská Arábia je jednou z iba štyroch krajín na svete, kde sú verejné popravy zločincov stále bežnou záležitosťou. Tí, ktorí sú uznaní vinnými z vraždy, znásilnenia, ozbrojenej lúpeže, užívania drog, odpadlíctva, cudzoložstva a čarodejníctva (áno, toto nie je vtip), môžu byť verejne ukameňovaní, zastrelení alebo sťatí.
Okrem verejných popráv je známe, že bohatí ľudia v Saudskej Arábii môžu uzavrieť manželstvo so ženami z Jemenu a Indonézie – sedemročnými dievčatami, na ktoré sa slovo „ženy“ nevzťahuje. V mnohých prípadoch sa z nich stávajú sexuálni otroci, pracovníčky v domácnosti alebo prostitútky.
5. Kanada
Kanada prešla dlhú cestu k tomu, aby sa stala rozvinutou krajinou, kde sa dodržiavajú ľudské práva. V kanadskej histórii však boli aj iné časy.
V roku 1800 kanadská vláda rozhodla, že je potrebné asimilovať pôvodných obyvateľov krajiny do kresťanskej kultúry. Domorodé deti a mladiství boli odoberaní z ich rodných osád a posielaní do internátnych škôl na väčšinu roka. Tam museli hovoriť len po anglicky a nemali dovolené komunikovať s rodinami. Niekedy deti zabudli svoj rodný jazyk natoľko, že keď boli doma, nemohli komunikovať so svojimi rodičmi. Deti boli často týrané a fyzicky a psychicky týrané. Posledná takáto internátna škola bola zatvorená v roku 1996.
Počas 1. svetovej vojny bolo 4000 Ukrajincov žijúcich v Kanade umiestnených v internačných táboroch počas celého trvania nepriateľských akcií. V druhej svetovej vojne sa to isté stalo Japoncom. Po vojne im prisľúbili, že majetok vrátia, no neskôr sa ukázalo, že ho predali na dražbách.
A samozrejme stojí za zmienku nedostatok pitnej vody z vodovodu v osadách pri ropných pieskoch.
4.Irán
Irán v poslednej dobe vyvoláva veľa kontroverzií. Medzinárodné spoločenstvo bolo väčšinou pobúrené, že Irán začal s vývojom jadrových zbraní a nechal sa uniesť myšlienkou jadrových zbraní pre svoju armádu. Medzinárodné spoločenstvo prinútilo Irán opustiť túto myšlienku, no mnohí si nevšimli, že iránska vláda podniká ďalšie pochybné kroky.
V roku 1988 boli v iránskych väzniciach zabité tisíce politických demonštrantov. Tvrdí sa, že ich procesy boli nespravodlivé a neboli odsúdení na smrť. Existujú listinné dôkazy, že Irán aktívne potláča akékoľvek protesty proti vláde. Odňať občanom právo kritizovať vládu a právo pokojne protestovať je jednou z najpoburujúcejších vecí, akú môže vláda urobiť. Je to ako zavolať staršiemu bratovi, aby zbil spolužiaka za to, že sa s vami nechce kamarátiť.
3. Irak
Život pre Iračanov nie je jednoduchý, pretože v krajine každé desaťročie dochádza k ozbrojeným konfliktom. Niekedy sa zdá, že stabilita nebude vôbec.
Okrem politického boja o vytvorenie vlády, ktorej ľudia môžu dôverovať, došlo v Iraku k nespočetným vojnovým zločinom. Niektoré z týchto zločinov spáchali povstalecké skupiny, no mnohé z nich spáchali vojaci z koalícií krajín, ktoré tvrdia, že pomáhajú irackému ľudu, ako sú Spojené štáty a Veľká Británia.
Vojnové zločiny zahŕňali mučenie s cieľom získať informácie od občanov, popravy civilistov (alebo kohokoľvek podozrivého zo vzbury) a záhadné úmrtia. Z nejakého neznámeho dôvodu počas vojny v Iraku západné vlády zistili, že je možné v mene slobody mučiť ľudí a väzniť nevinných ľudí. Aká irónia.
2. Kuvajt
Kuvajt je pre väčšinu ľudí v nedohľadne. Nie každému sa to na mape vôbec podarí nájsť.Podľa ministerstva zahraničných vecí USA má však Kuvajt jednu z najhorších situácií v oblasti obchodovania s ľuďmi.
Mnoho migrujúcich pracovníkov prišlo do Kuvajtu, zlákaných prísľubmi vysokých miezd, no po nástupe do práce zistili, že len zriedka platia vôbec niečo. Okrem toho pracovníci čelia fyzickému a sexuálnemu zneužívaniu, vyhrážkam a obmedzovaniu slobody. Zamestnávatelia často odoberajú pracovníkom pasy a tí nemôžu opustiť krajinu. V skutočnosti zamestnávatelia vytvárajú pascu na pracovníkov a vláda pred tým zatvára oči. Netreba však očakávať skorú zahraničnú intervenciu do situácie – veď Kuvajt vlastní 10 % svetových zásob ropy. To je prekvapujúce vzhľadom na to, že Kuvajt je len o niečo väčší ako Havaj.
1. Katar
Katarská vláda oznámila, že schválila základné ustanovenia o ľudských právach pre pracovníkov – ale nikto im neverí.
Otrasné pracovné podmienky v Katare si získali celosvetovú pozornosť médií po tom, čo niekoľko migrujúcich pracovníkov zomrelo pri výstavbe štadióna pre majstrovstvá sveta vo futbale v roku 2022. Fakt, že Katar hostí majstrovstvá sveta, je sám o sebe pohŕdavý ako jasný dôkaz korupcie FIFA, ale to je téma na samostatný článok.
To je štát, ktorému sa papierovo darí. 13 % celkových svetových zásob ropy robí z Kataru najbohatšiu krajinu z hľadiska HDP na obyvateľa. Nikto tam vraj nie je pod hranicou chudoby a nezamestnanosť je nižšia ako 1 %. Napriek tomu veľkú väčšinu obyvateľov Kataru – takmer 50 % – tvoria migrujúci pracovníci.
Láka ich prísľub vysokých miezd v prosperujúcej ekonomike. Ale v skutočnosti je ich práca platená veľmi nízko, alebo dokonca nie je platená vôbec, a ich životy sú bezcenné. Pracovné podmienky v Katare sú také hrozné, že sa očakáva, že pri výstavbe štadióna pre majstrovstvá sveta zomrie 4000 ľudí.
Ostáva dúfať, že Katar stále neurčuje celosvetový trend, ako sa vysporiadať s právami pracujúcich, inak budeme mať problémy všetci.
Odporúčame sledovať:
Toto je prehľad desiatich najstrašnejších krajín na svete pre život; máš veľké šťastie, že si sa nenarodil v jednom z nich!
